Nachádzate sa tu: Úvod » Novinky » Ako vzniká posadnutosť trávnikom?

Ako vzniká posadnutosť trávnikom?

V posledných mesiacoch sme v Swardmane riešili, či môžeme smerom k našim zákazníkom používať spojenie "posadnutosť trávnikom". Otázka znela, či toto spojenie nevzbudzuje negatívne emócie. Ako to dopadlo?

Posadnutosť trávnikom

Trávnikarské začiatky

Neviem, ako vy, ale ja to mám zhruba takto. Mohol som mať asi tak 10 rokov, keď mi sused, pán Hálek, povedal počas toho, čo kosil obecný trávnik: "Čím častejšie kosíš, tým bude trávnik hustejší." Zaskočilo ma to, myslel som, že to je skôr naopak. Bohužiaľ dôkaz som nevidel, tak som o tom ešte dlho pochyboval.

Krátko na to som sa s kamarátom Vildom rozhodol, že pre naše futbalové tréningy potrebujeme špičkový trávnik, aby nám loptu vysoká tráva nebrzdila. Rozhodli sme sa preto náš pľac pri Briezkach kosiť pravidelne. Vildo doniesol z garáže kosačku, ktorá bola na ručný pohon. Bola to nejaká historická vretenovka. Neboli sme schopní to zariadenie utiahnuť, pardon, vlastne utlačit. Bolo nám jasné, že vysokú trávu s tým nepokosíme a naše úsilie čoskoro upadlo.

Prvý anglický trávníček v 13 rokoch

Chvíľu po nežnej revolúcii v roku 1989 začal otec rušiť okrasné záhony, pretože už nemal čas starať sa o ne. A tak založil trávnik. Jeho kosenie elektrickou strunovkou padlo na mňa. Spomenul som si na pána Hálka a čoskoro som začal chápať, že na tom častejšom kosení niečo bude. Skutočne, keď som kosil pravidelne raz za týždeň, trávnik zhustol. Tiež som pochopil, že keď kosím častejšie, ide mi to rýchlejšie a kosačku toľko nepreťažujem dlhými steblami trávy. Aby som si sekanie uľahčil, pripevnil som ku strunovke koliesko a zároveň som tak udržal rovnakú výšku zákosu. Potom som začal jazdiť po prúžkoch. Keď sa staršia sestra vydávala, svadobný hostia trávnik obdivovali a ja som po prvýkrát počul ono magické: "To je ako anglický trávnik." Mal som vtedy 13 rokov.

Stále som ale nebol spokojný, skoro každý rok som trávnik porýľoval a založil znova. Potom sme kúpili v Mountfielde elektrickú rotačnú kosačku s košom. Bol to posun. Ale ja som chcel pruhy. Na zadné kolieska som primontoval valec, ktorý mi pruhy na trávniku zaistil.

Malý chemik v akcii

Ďalší posun nastal, keď mi mama cez susedu Venclovú zohnala neznámy roztok na katedre poľných plodín. Bolo to tekuté hnojivo na báze železa a ďalších neidentifikovaných látok. Rozstrekovačom som tento roztok nastriekal na trávnik, ktorý bol razom ako vzkriesený. Bohužiaľ ďalšie dodávky zázraku už neprišli.

Nič lepšie nezostalo...

Na vysokej škole som nechcel robiť diplomovku na žiadnu tému, ktorej by som nerozumel, takže som nemal na výber prakticky nič. Zašiel som teda na katedru malej mechanizácie (ČZU) za inžinierom Krupičkom a pýtam sa ho, či by pre mňa nemal vhodnú tému. "Človeče, už je to všetko prebrané, mal si prísť skôr,“ hovorí. "Ale počkaj, niekto odo mňa chcel, nech urobíme analýzu pre golfistov. Tak to dáme nejako dokopy." Téma sa volala: Rozbor strojov pre údržbu golfových ihrísk. V roku 2001 to bola veľmi atraktívna téma a na poľnohospodársku školu aj veľmi pokroková.

Golfista odpaľuje golfovou loptičku

Pri spracovaní diplomky som teoreticky pochopil ako na trávnik. Súčasne mi Martin Šindler, vtedajší head greenkeeper na vyhľadavanom golfovom ihrisku na Karlštejne, vnukol nápad, robiť golfové trávniky ľuďom doma na záhrade. V období štátnic som si spracoval podnikateľský zámer na firmu starajúcu sa o anglickej trávniky. Nakoniec, som ale po štátniciach odletel do Sydney s cieľom rozšíriť si prax a popri škole pracovať na golfových ihriskách. Než sa ale vybavili všetky formality a než sa rozhýbali z oslovených ihrísk, už som pracoval inde. Nemal som na výber, finančné rezervy sa míňali…

Po návrate som chcel nastúpiť do Mountfieldu na pozíciu nákupcu kosačiek. Skončil som v oddelení bazénov. A bazény nie sú kosačky. Cez vydavateľstvo Golf Digest som sa opäť vrátil k trávnikom. Rok na to som založil svoju prvú firmu zameranú na starostlivosť o trávniky. Konečne som teóriu začal pretavovať do praxe. Vytlačil som letáky a nahádzal ich do schránok. Prvá zákazníčka, pani Barbora Chuecos, ktorá vedie slovenské zastúpenie Mary Kay, zostala našim službám verná až dodnes. A patrí jej za to veľká vďaka!

Bez vretenovky by to nešlo

V novozaloženej firme som ale nemal vretenovku, ktorá by bola vhodná na údržbu domácich trávnikov. V Anglicku, som ale objavil značku Atco. Čoskoro som sa ju rozhodol dovážať a predávať v Česku. Keď Atco v roku 2010 skončilo, začal som dovážať ALLETT. Nebol som ale s ich výrobkami spokojný.

Následne som vyvinul spolu s rôznymi konštruktérmi tri rôzne modely vretenových kosačiek avšak až štvrtá verzia ma uspokojila. To je tá od Mareka Votroubku. Chcel som ju logicky začať predávať. Nebol ale nikto, kto by mi ju rozumne a kvalitne vyrobil. Začali sme teda nakupovať komponenty a montovať. Avšak taktiež kvalita dodávateľov nebola stopercentná. Tak sme kúpili továrničku blízko Plzňa a kosačky si radšej vyrábame sami.

Konečne mám kosačku, s ktorou ma baví robiť anglickej trávniky

Volá sa Swardman Edwin. Bohužiaľ na sekanie už nemám čas. Neľutujem to, pretože reakcie od našich zákazníkov mi dodávajú rovnako euforické pocity, ako keď si našou vretenovkou sám pokosím trávnik.

Tomáš Šena s vretenovou kosačkou Swardman Edwin

Možno je to len môj pocit, ale zdá sa mi, že to už trošku zaváňa posadnutosťou trávnikmi. Čo myslíte? Snáď som vzrobil niečo, čo je užitočné a navyše robí radosť stovkám ďalších ľudí. Niečo, čo je poctivo vyrobené a dáva ľuďom väčšiu hodnotu, než to koľko vyjadruje obstarávacia cena.

Mojich takmer 30 rokov motania sa okolo trávnikov bolo tvorených z polovice koníčkom a z polovice cielenou systematickou prácou. Som zvedavý, či sa to ešte môže posúvať ďalej. Ako malý som mohol ovplyvňovať kvalitu 100 m2 nášho trávnika, teraz sa mi darí spolu s kolegami vo Swardmene ovplyvňovať cez 1 000 000 m2 trávnikov. Možno to je teda posadnutosť. Ale tento druh posadnutosti sa mi svojím významom zdá, aspoň trochu pozitívnym...

Tomáš Šena, hrdý a posadnutý trávnikár


Fotogaléria

Späť na prehľad

Hore